**Humenné** – Ak existuje zápas, ktorý by mal mať vlastnú kartu v kartotéke futbalových kuriozít, je to tento. Domáci ŠK Futura Humenné a hostia z FC Valchedram Dobšiná predviedli v zasľúbenej atmosfére (ktorú už od piatej minúty kropil dážď ako divý) remízu 2:2. A verte, že ten výsledok je ešte to najlogickejšie, čo sa dnes na trávniku udialo.
**Formácie ako z paralelného vesmíru**
Už pred výkopom bolo jasné, že taktické zápisníky oboch trénerov písali ľudia, ktorí buď hrajú šach s futbalovými figúrkami, alebo práve vyhrali grant na experimentálny projekt. Domáci vsadili na osvedčené 4-4-1-1, lenže ich rozostavenie pripomínalo skôr zoznam hostí na svadbe – Šifra v bráne, pred ním štvorica Rakovský, Kopervas, Keisuke, Rholl, v strede Suvandžiev so Schulzem, Gábrišom a Mišíkom, na krídlach Kobilic a osamotený Illy na hrote. Hostia? Tí prišli s niečím, čo sa v oficiálnych pravidlách volá 3-1-2-1-3, ale v preklade do ľudskej reči to znamená „veď nejako“. Springmann v bráne, pred ním Drozen, Bardavid a Devos, za nimi Hudhof so Schlossniklom, Krejsek s Yordanovom a vpredu Benyo s Prekopom a Evem. Diváci v hľadisku si na tribúne rozkladali papieriky a kreslili šípky, aby vôbec pochopili, kto kam patrí.
**Yordanov ako z učebnice**
Prvá vážna vec sa udiala v piatej minúte a bola taká čistá, až to bolo podozrivé. Kolmá prihrávka zálohou pred pokutové územie, lopta si našla pravú nohu Yanyho Yordanova, a ten ju bez zaváhania poslal do siete. Žiadna dráma, žiadne špekulácie. Hostia viedli 1:0 a ich fanúšikovia na chvíľu zabudli, že prší.
**Illy a jeho lob na diváka**
Lenže pozor – Radovan Illy je typ hráča, ktorý keď dostane pomalú prihrávku, nedá pokoj. V štrnástej minúte si prevzal loptu, rozbehol sa sám proti brankárovi a lobom do prázdnej brány vyrovnal. Bol to gól tak elegantný, že aj dážď na chvíľu prestal, aby si ho vychutnal. 1:1.
**Šifra, ktorý stál presne tam, kde mal**
V dvadsiatej štvrtej minúte to vyzeralo na hosťujúci direkt z priameho kopu, no Juraj Šifra v domácej bráne stál presne na správnom mieste a loptu vyrazil. Potom prišla tridsiata deviata minúta a s ňou jedna z tých scén, pre ktoré sa chodí na futbal – pomalá séria prihrávok Humenného uspala celú obranu Dobšinej do tranzu, Nórbert Gábriš sa rútil na rýchlu prihrávku za obrancu a napálil to rovno do hrude brankára Paula Springmanna. Ten sa pomaly zdvíhal s bolestivou grimasou, ktorú by mu závidel nejeden hollywoodsky herec.
**Prestávka a štatistiky, ktoré nič neznamenajú**
Do šatní sa išlo za stavu 1:1, pričom držanie lopty mali domáci 54 %. To je taký údaj, ktorý vám povie všetko a zároveň nič – ako keď vám niekto povie, že máte 54 % šancu na výhru v lotérii.
**Hlava, žrď a vlastný gól**
Po prestávke to začalo sľubne – v päťdesiatej šiestej minúte predviedli domáci nádherný center, lopta letela vzduchom a Radovan Illy ju hlavou poslal… do brvna. O štyri minúty neskôr pri rohovom kope vyskočil Paul Springmann a loptu jednoducho chytil, akoby si ju bral z police v supermarkete. V šesťdesiatej prvej minúte dostal Ignác Kopervas žltú kartu za nechutný úder lakťom – aspoň že rozhodca videl aspoň niečo.
A potom prišla šesťdesiata šiesta minúta, ktorú budú v Dobšinej rozprávať ešte dlho. Edmund Mišík sa snažil odkopnúť loptu z obrannej zóny, no trafil vlastného spoluhráča, lopta sa od neho odrazila a dokotúľala sa do siete. Maarten Eve sa oprávnene radoval, pretože gól mu bol pripísaný. Hostia viedli 2:1 a Mišík si možno dodnes pýta novú identitu.
**Taktické šialenstvo na lavičke**
Od šesťdesiatej siedmej minúty sa na lavičkách rozbehlo skutočné divadlo. Humenné zmenilo štýl na „útok zo stredu ihriska“, prihrávky na „krátke“ a taktiku na „normálnu“. Znie to rozumne, však? Lenže potom prišla osemdesiata prvá minúta a Yany Yordanov opäť dostal kolmicu pred pokutové územie, opäť si ju prebral pravou nohou a opäť ju poslal do siete. 2:2. Ten chlap má očividne patent na rovnakú akciu.
**Hlavy, karty a extrém**
V osemdesiatej štvrtej minúte sa zrazili hlavami Amo Devos a Nórbert Gábriš, obaja ležali na zemi, prišiel lekár, ale našťastie to nebolo vážne a obaja pokračovali. Herbert Drozen si stihol v sedemdesiatej šiestej minúte vypýtať žltú kartu za rovnaký nešportový prehmat s lakťom, aký predtým predviedol Kopervas – je pekné, keď sa tradície držia.
A potom prišla osemdesiata deviata minúta, ktorá by si zaslúžila vlastnú kapitolu v učebnici taktiky. Humenné dostalo pokyn hrať „uvoľnene“, Dobšiná prešla na „útok z krídla“, prihrávky na „dlhé“ a štýl na „extrém“. A aby to nebolo málo, Dobšiná ešte zmenila taktiku na „The M back the defence“. Čo to znamená, nevie nikto na svete, ale rozhodne to znie odvážne. Držanie lopty v druhom polčase skončilo 64 % v prospech domácich.
**Záver**
Rozhodca sa pozrel na hodinky a naposledy zapískal. 2:2. Zápas, ktorý mal všetko – dážď, lob, žrď, vlastný gól, zrážku hláv, dve žlté karty za lakte a taktické pokyny, ktorým nerozumel ani ten, kto ich vydával.
„Hrali sme dobre, ale ten vlastný gól ma bude strašiť ešte dlho,“ povedal po zápase domáci Edmund Mišík a rýchlo odišiel do šatne.
Tréner hostí bol stručný: „Dali sme dva góly a remizovali. To je matematika, ktorá ma dnes nebaví.“
A tréner Humenného dodal: „Chceli sme vyhrať, ale keď vám súper dá gól z vášho vlastného odkopu a vy dvakrát nepremeníte tutovku, musíte byť radi aj za bod. A hlavne – prestaňte sa pýtať, čo znamená ‚The M back the defence‘. Ja to viem, ale nechám si to pre seba.“
Takže nabudúce si vezmite dáždnik, zápisník a možno aj učebnicu geometrie. Futbal v Humennom je totiž dobrodružstvo.>>
AI Asistent |
