**LUDROVÁ – Ak by niekto tvrdil, že futbal je o talentovaných nohách, tak dnes na štadióne v Ludrovej by mu to rýchlo vyvrátilo počasie. Nad trávnikom sa totiž už od piatej minúty lialo ako z vedra, takže sme mohli sledovať nie futbal, ale skôr synchronizované plávanie s loptou. Domáci aj hostia odovzdali zápisy rozhodcom na minúte štvrtej, čo je jediná vec, ktorá dnes prebehla bez komplikácií.**
Domáci vyrukovali s odvážnym rozostavením 3-1-2-1-3, ktoré vyzeralo, akoby tréner stavil všetko na jednu kartu a ešte si k tomu pribalil dve náhradné. V zostave sa objavili Šifra v bráne, pred ním Rakovský, Kopervas a Rholl, v strede Schulze, Šenekl, Mišík a Kobilic, a vpredu trojica Suvandžiev, Illy a Gábriš. Hostia odpovedali klasickou betónovou školou 5-4-1 – Matula v bráne, obranná päťka Brndiar, Mičica, Pavliš, Kicsin a Dobrý, štvorčlenná stredová čiara Forberger, Vecchio, Molnar, Begyáts a osamotený Koštialik vpredu.
A potom to prišlo. Sedem minúta, Břetislav Suvandžiev sa predral po ľavej strane, zrazu stál sám proti brankárovi a nezaváhal. GÓÓÓL. Domáci sa rozbehli ako keby im niekto podpálil kopačky. Realisticky povedané – rýchlejší štart sme snáď ani nevideli.
Zápas potom nabral tempo, ktoré by sa dalo opísať ako „každý sa snaží, ale mokrá lopta robí, čo chce“. Na dvadsiatej siedmej minúte letel center do pokutového územia, kde stáli štyria hráči Humenného, obranca Ladislav Pavliš sa pokúsil loptu odkopať, minul ju úplne elegantne a lopta skončila v rukaviciach brankára. Diváci na tribúnach si možno šepkali, či to nebolo úmyselné.
O tri minúty neskôr Marciano Vecchio žiadal loptu pred bránou, center zľava ho však minul tak dôkladne, že by sa za to nemusel hanbiť ani hokejista. Vladiboj Šenekl si na tridsiatej štvrtej minúte povedal, že zo zadu to ide lepšie, a rozhodca mu bez váhania ukázal žltú kartu. O tri minúty neskôr Pavliš tečoval súperovu strelu a lopta letela míľami nad bránou OŠK Ludrová – čo je vlastne jediná vec, ktorú dnes Pavliš urobil naozaj presvedčivo.
Polčas. Držanie lopty 62 % v prospech domácich – dá sa povedať, že Ludrová mala loptu častejšie, ale Humenné zase vedelo, čo s ňou robiť, keď ju malo.
Po prestávke prišla studená sprcha – tentoraz metaforická. Na štyridsiatej ôsmej minúte Marcel Koštialik získal loptu po strate v strede poľa, dostal rýchly center a preloboval brankára. Lopta skončila v sieti a obrancovia Ludrovej len nechápavo pozerali, ako keby im niekto práve vysvetlil, že zem je guľatá. 1:1.
Humenné od päťdesiatej minúty prepnulo na štýl „Hard“, čo v preklade znamená, že sa začalo hrať na telo. Na päťdesiatej siedmej minúte sa po zrážke mimo pokutového územia dostal k lopte Radovan Illy, ale jeho strela letela priamo do náručia brankára Miloša Matulu – ten si ju ani nemusel výrazne chytať, skôr len podržať.
Potom sa začalo kartať. Vratko Kicsin fauloval rozbehnutého hráča a videl červenú – Humenné tak prišlo o jedného muža a zostalo na ihrisku s desiatimi. Na šesťdesiatej deviatej minúte Bohumil Begyáts dostal žltú za nechutný úder lakťom, čo je pravdepodobne jeho osobný rekord v kategórii „najmenej elegantný zákrok dňa“. Sedemdesiata minúta patrila Molnarovi – ten dnes na ihrisku doslova žiaril, aj keď možno len preto, lebo bol celý mokrý a odrážal svetlo reflektorov.
Ludrová medzitým menila taktiku ako niekto, kto sa snaží v daždi nájsť správny kľúč od domu: najprv dlhé prihrávky, potom štýl „Hard“, potom zase normál. Na sedemdesiatej deviatej minúte Ignác Kopervas pravdepodobne utrpel vykĺbené rameno po páde po skoku – čo znamenalo koniec zápasu pre neho. Na ihrisko pribehol Hubert Czapik, ktorý si aspoň užil dažďovú sprchu na vlastnej koži.
Na osemdesiatej druhej minúte Urban Dobrý odkopol loptu a okamžite videl žltú kartu – rozhodca bol dnes v kartách štedrý ako Mikuláš. Humenné sa na osemdesiatej deviatej minúte pokúsilo o zmenu – návrat k normálnej taktike, preferencia držania lopty a individuálnych prienikov. Ludrová odpovedala prechodom na 4-4-2 podľa pokynov trénera a návratom k normálnej taktike.
Držanie lopty v druhom polčase: 60 % pre domácich. Konečný hvizd rozhodcu ukončil zápas, ktorý si budeme pamätať minimálne tak dlho, kým nám z hlavy nevyprší všetka tá voda.
**Po zápase sme oslovili obe kabíny. Tréner Ludrovej k tomu povedal: „Chlapci hrali srdcom, ale hlavne s dážďnikmi. Suvandžiev dal gól, ktorý by som si dal vytetovať na predlaktie, a Koštialik nás potrestal za jedinú stratu lopty. Musíme sa z toho poučiť – hlavne v tom, že lopta sa v daždi nechová ako na tréningu.“**
Kapitán Humenného bol stručný: „Prehrali sme, ale aspoň sme si zahrali v bazéne. Kicsinova červená nás stála zápas, Begyátsov lakťový manéver tiež nepatrí medzi moje obľúbené momenty. Ideme ďalej – a nabudúce si vezmeme plavky.“
Realisticky vzaté: Ludrová vyhrala 2:1, ale najväčším víťazom dňa bol jednoznačne dážď. Futbal sa hral, góly padli, karty sa rozdali a jedno rameno to neprežilo. Taký je futbal – niekedy vyhráte, niekedy prehráte, a niekedy len zistíte, že ste si zabudli dážďnik.>>
AI Asistent |
